SKUTOČNÉ MAROKO
Cestou starovekých karaván
November 22. - 29./ 2025 (8 dní / 7 nocí)
Marakéš • Príbehy Berberov • Miestne trhy • Vysoký Atlas • Tekuté zlato arganový olej • Marocký čajový rituál • Aint BenHaddou • Ourazazate • Údolie Draa • Ďatlové záhrady • Zagora • Sahara • Okúzľujúce oázy • Údolie Dades • Skoura • údolie ruží - Kelaat Mgouna • hammamový rituál •
MAROKO - krajina farieb, vôní a pradávnych príbehov, ktorá má tú moc a silu prebudiť pamäť duše. Miesto tajomstiev a mýtov.Krajina, kde horúca africká noc prevoňaná arabským jazmínom má svoje mocné čaro. Ten moment, keď započujeme hlas, ktorý zvoláva k modlitbe sa takou silou dotkne nášho srdca, že jedna časť nás už nebude chcieť nikdy odísť.
MARAKÉŠ - Magická križovatka, kde sa stretávajú príbehy, karavány a spomienky duše. Srdce mesta je ako z púštneho zlata, ktoré stále bije v rytme ďialok. Červené mesto, kúpajúce sa v okrovom svetle zapadajúceho slnka. Dcéra púšte a brána do hôr, večne dýchajúca na pomedzí dvoch svetov. Je to Perla juhu, ktorá nikdy neprestáva žiariť a Bagdád západu, v ktorom sa prelína sen s realitou. Mesto, kde všetk všetko pulzuje: vône šafranu, kadidla a mäty sa miešajú v teplom vetre, farby sú sýtejšie, hlbšie, takmer nadpozemské –indigové textílie, červené steny, zlaté ozdoby, zelené palmy. Zvuky sú živé – volanie muezzína, spev obchodníkov, smiech detí, šumenie fontán. Chute sú horúce a sladké ako pomarančové kvety, med, datle a korenisté tajine. Každý kút je ako chrám pre zmysly. Marakéš nie je len mesto – je to stav bytia. Uličky starej mediny sú ako labyrint, ktorý nevedie von, ale hlbšie – k sebe. A kto sa mu oddá, ten zistí, že z Marakéšu sa neodchádza – iba sa v tichosti mení.
VYSOKÝ ATLAS – mocné pohorie, ktoré sa dvíha k nebesám ako chrám zeme. Majestátne štíty, večne pobozkané snehom, strážia údolia, kde sa príroda rozpráva s dušou. V lone hôr sa vinú prastaré cestičky, ktoré spájajú berberské dedinky utkané z hliny, kameňov a pamäti predkov. Vzduch vonia po levanduli, tymiane a rozmaríne, ktoré rastú divoko, akoby ich sadili samotní bohovia. Pôvodní obyvatelia - Berberi tu žijú v súlade s rytmom prírody, ich kultúra je ako tkaný koberec – každý vzor nesie príbeh, každá farba zámer. Atlas nie je len pohorie. Je to posvätný priestor medzi srdcom a nebom. Miesto, kde sa rozplynie každodennosť a zostane len čistý zážitok bytia. Presne taký, na ktorý sa nezabúda – taký, ktorý ostáva v nás, dlho po tom, ako odídeme.
SAHARA - nie je len miesto. Je to prastará pamäť sveta. Nekonečné tiché, dychberúce pieskové duny, kde každá jedna je ako myšlienka, ktorá vznikla vo vetre a stuhla v čase. Toto nie je len púšť – je to katedrála ticha, kde sa modlí aj svetlo. Sahara nevíta hlukom, ale prázdnotou, v ktorej je možné konečne započuť seba. Každý krok do piesku je ako krok do seba – pomalý, vedomý, posvätný. Jej duny sa hýbu, a predsa sú večné. Nad nimi sa vznáša pamäť karaván, piesne nomádov a šepot hviezd. Ak si dovolíme, púšť začne rozprávať príbeh. O ženách, ktoré boli krásne, divoké a slobodné. O mužoch, ktorí poznali jazyk sveta, mali odvahu sa nechať viesť tichom a čítali znamenia z hviezd ako v posvätnom písme. O karavánach – nekonečných putovaniach, ktoré niesli so sebou soľ, kadidlo a múdrosť. Sahara v nás otvára spomienky duše na nekonečno.